ÚVOD DO ŠTÚDIA JAZYKA:

Jazykoveda je náuka o jazyku, jej disciplíny sú:

1.morfológia-zaobá sa slovnými druhmi a gramatickými tvarmi (gramatickými kategóriami) slov

2.syntax-(skladba) zaoberá sa spájaním slov do viet a viet do textov

3.lexikológia- sa zaoberá slovnou zásobou jazyka a vlastnosťami slova, skúma význam slova, nárečia, zaoberá sa zostavovaním slovníkov

4. Fonetika a fonológia- skúma zvukovú stránku reči

5.štylistika-skúma výrazové prostriedky a kompozíciu textu ( úvod, jadro, záver)Nový blok - dvojklikom tu zahájite úpravu bloku...

JAZYKOVÁ KOMUNIKÁCIA :

Komunikácia : dorozumievať sa, oznamovať. Účastníci komunikácie(komunikanti) si vymieňajú a odovzdávajú informácie, pomocou spoločného systému znakov(jazyka).

Informácia: je text alebo rečový prejav, môže mať rôznu polohu od jednoduchej správy až po literárne dielo. Každá informácia sa odohráva v komunikačnej situácií. Autor odovzdáva informácie adresátovi s istým cieľom, istým spôsobom, v istej komunikačnej situácií. Kto?(autor), čo?(obsah),komu?(adresát), prečo? (cieľ), ako? (štýl), a kde? (prostredie)

Funkcie jazyka: dorozumievacia ( komunikatívna)

                                pomenúvacia ( jazyk je nástroj myslenia)

                                poznávacia -kognitívna

                               estetická  ( vyjadrenie emócií a vôle)    

Jazyk reprezentuje istú spoločnosť a jej kultúru, je podstatným znakom národa, ktorým sa líši od ostatných národov.(Jazyk je nástroj na rozprávanie), ako systém jazykových znalostí existuje v našej mysli je to súhrn pravidiel kde vzniká reč. Reč je realizácia, abstraktného jazykového systému v komunikácii, je to(hovorená alebo písaná podoba jazyka).

DRUHY KOMUNIKÁCIE:

Verbálna (slovná) komunikácia:(slovná) realizuje sa pomocou jazykových prostriedkov(morfologických).Je to vlastne ústna ale písomná.

Neverbálna (neslovná) komunikácia:realizuje sa pomocou nejazykových prostriedkov(mimikou a gestami), informácie sa získavajú mimo komunikácie.

Priama komunikácia:účastníci sú v priamom kontakte, spätnou väzbou zisťujú či informáciám porozumeli správne.

Nepriama komunikácia:účastníci nie sú v tej chvíli na tom istom mieste( prostredníctvom SMS, mms, internet)

Bežná komunikácia:odohráva sa v súkromnej scéne( využíva, nespisovné slová, rodinné slová, nedokončené vety,...), gestá  a mimika sú výrazné.

Oficiálna komunikácia: odohráva sa vo verejnej sfére (štátna správa), spisovný jazyk odborné názvy.

Monologická komunikácia: hovorí 1 človek, chýba verbálna spätná väzba

Dialogická komunikácia: komunikácia 2 účastníkov (viacerých), funguje spätná väzba.

Komunikačný reťazec:

Zdroj informácie        komunikát                                                                                               Využitie informácie

Komunikant 1 (autor ,odosielateľ)—kódovanie----------- kód (jazyk) komunikačný kanál(nosič , médium)—dekódovanie---------komunikant 2 (adresát, prijímateľ)

Komunikant 1:vyberá si fakty, ktoré formuluje ako svoje názory, postoje prejavuje kladné či záporné city= vytvára informáciu ktorú chce odoslať. Ovplyvňuje ju charakteristické vlastnosti, spoločenské postavenie, komunikačná situácia......

Komunikát: (jazykový prejav , text) môže byť písaný alebo ústny. Prenáša sa prostredím kódu alebo média.

Kominukant 2:text komunikant prijíma, spracúva ju na ďalšie využitie. Musí spoznať komunikačnú stratégiu- zámer autora.

Na dosiahnutie cieľa môže použiť rôzne postupy:

Informačný:podáva informáci o stavbe veci ktoré sú obom známe

Argumentačný: uvádza argumenty v prospech alebo neprospech veci

Agitačný: chce prijímateľa o niečom presvedčiť

Kód: rozumieme jazyk ako systém znakov a jazykových pravidiel(spôsob porozumenia textu).Pomocou kódu sa informácia od odosielateľa  dostáva k prijímateľovi. Obidvaja musia poznať formy jazyka a rozlišovať kedy to je metaforicky. Počas komunikácie sa môže zmeniť spisovný jazyk na nárečie.

Kódovaním: meníme vo vedomí obsah (jazykový podmet) a informácie vysielame

Dekódovaním: meníme signál(rečový, znakový,......) na myšlienkový obsah v mozgu,Prijímateľ prijíma informácie,  absolútne porozumieť informácií je zriedkavé.

Komunikačný kanál alebo médium: časť komunikácie, prekonáva vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie, informácia je prenášaná

Komunikačný šum: sťažuje prenos informácie, zapríčiňuje nesprávne pochopenie( zlý zvuk, zlá výslovnosť)

Komunikačná situácia: je to súhrn sociálnych  a technických podmienok v ktorej sa komunikácia koná. Patrí do nej autor, adresát, prostredie, vzťah komunikácie, obsah prejavu.

Princípy komunikácie:  1. princíp kooperácie

                                          2. princíp zdvorilosti

                                          3. princíp irónie

Aby komunikácia fungovala musia platiť nejaké pravidlá:

1. Prispôsobenie úrovni s tým s kým hovoríme( princíp kooperácie)
2. Vedieť spoločensky sa správať( princíp zdôrilosti )-drzí adresát ukončí hovor a nezačne komunikovať
3. Citlivo využíva iróniu, môže oživiť konverzáciu, ale aj uraziť adresáta (princíp irónie)

Ako zdvorilo komunikovať:

1.Komunikujeme gestami, posunkami, výrazom tváre a podobne, ak chceme dodržať slušné správanie rešpektujeme pravidlá správania

2.zachovávame úctu k ľuďom, vžiť do situácie toho druhého, vedieť kedy čo povedať, vyhnúť sa citlivým situáciám.

3.snažíme sa aby partner rozprával tak dlho ako my

4.prejavenie záujmu, sympatie, účasť, povzbudiť partnera v komunikácií( Nie -to je tvoja vec. Ale- mrzí ma, že to tak dopadlo)

5.vyhnúť sa rezolútnym vyhláseniam(Nie- nemáš pravdu! Zbláznil si sa? Ale: budem rozmýšľať o tvojom názore. Je možné, že aj......)

6.Neurazme partnera tvrdými výrokmi, pri kritizovaní vždy spomenúť aj klady. ( Nie: nestojí to za nič. Ale: títo časť je veľmi dobrá, záver bude nabudúce iste lepší)

7.Nerozkazujeme (Nie: tu nesmiete fajčiť! Ale : prosím vás , mohli by ste fajčiť na chodbe?), dať možnosť výberu

8.Nadviažeme spoločenskú konverzáciu(Na ktoré poschodie, prosím ?, Aj vy ste zmokli?)Nový blok - dvojklikom tu zahájite úpravu bloku...

Získanie a spracovanie informácií

Primárny: základný, pôvodný

Sekundárny: druhotný, to čo vzniklo z pôvodného

Terciálny: treťoradý

Kľúčové slová: významovo najdôležitejšie slová textu

Byť aktívnym účastníkom komunikácie predpokladá nielen mať znalosti o realite, ale vedieť ich rozširovať štúdiom, čítaním, vyhľadávaním informácií, napr.: na internete, v knižniciach.

Zdroje informácií:1. Primárne informačné pramene:( knihy, časopisy, web stránky)

                                  2.Sekundárne informačné pramene :( katalogizačný lístok- obsahuje heslovitý údaj o knihe), signatúra-(kniha je označená číslom a písmenom) anotácia, menný a vecný register( všetky pojmy a termíny zoradené v abecede. Obsah knihy resunné (internetový portál).

                                 3.terciárne informačné pramene: (vyberáme z primárnych a sekundárnych prameňov), použitá literatúra, zoznam literatúry (výsledok vyhľadávania)Nový blok - dvojklikom tu zahájite úpravu bloku...

Kniha: informácie o nej podávajú:

• Záložka na obálke- stručná informácia o obsahu
• Menný a vecný register- abecedný zoznam mien , pojmov
• Marginálie (z latinčiny margo- okraj)- stručné poznámky na vonkajší okraj strany
• Resumé (z francúzštiny résumer- zhrnúť)- stručný výťah obsahu textu, súhrn(zhrnutie) často v cudzom jazyku( v odbornej literatúre abstrakt)
• Použitá literatúra (zoznam bibliografických odkazov) –abecedný zoznam  použitej literatúry

Kartotéka- nosič informácií vo forme lístkov alebo počítačových dát usporiadaný podľa zásad a spracovanie kartotéky do strojovej podoby= databáza

Bibliografický zápis: je zápis priezviska. Iniciály, názov diela. Miesta vydania. Vydavateľstva, rok vydania, počet strán, kde je použitá literatúra, obsah  a formu upravuje Slovenská technická norma.

Rešerš: súpis poznatkov a údajov z (primárnych a sekundárnych  prameňov) napríklad: knižné katalógy

Anotácia: stručná charakteristická obsahu knihy( článku, dokumenty, kompaktného disku, videozáznamu,......) klasická anotácia obsahuje napríklad: ( vydavateľstvá, rok vydania, cena, počet strán, mená účinkujúcich hercov, čas vysielania,......) V súčasnosti sa približuje reklame. Popri informačných údajoch často hodnotí, propaguje a pôsobí na city.

Bibliografický zápis:  

priezvisko, iniciála. :názov knihy. Miesto vydania: vydavateľstvo, rok vydania,  strana

Brezina, J. : Aforizmy. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1988, s. 167

Kráľ,J.:Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. In:Ihnátková,N. et al.:Čítanka pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl.Bratislava:LITERA,1944,s.330 ISBN 80-85452-35-9